Keď odchádza nádej
2009-06-26 16:42:42 | Moje básne | prečítané: 988x |
Nastal čas pozliepať črepy zo srdca,
opäť raz vstať a usmiať sa,
prehltnúť horkosť trápenia,
utrieť slzy, čo z hĺbky duše pramenia...
Prosiť o pomoc, či len v duchu vzpierať sa,
odpustiť a nedať sa?
V kŕčoch bolesti bežím na ceste za šťastím,
žijem so spúšťou na spánku,
márne sa snažím pretočiť stránku,
mrhám životom hľadaním...
Opúšťam tajne prístav domova,
tej klietky utrpenia,
som vrak uprostred mora
ťahaný spodným prúdom do nového väzenia...
Čas preteká pomedzi prsty,
smejem sa cez slzy,
strácam posledné zvyšky síl,
už nehľadím na prestíž...
Priateľ chlad
opäť prišiel navštíviť ľad,
na ktorý ma život premieňa,
začína byť už všetkého priveľa...
|