Dnes je piatok, 29. marec 2024
oslavuje Miroslav - Posla pohadnicu
 
Pomoc Napte nm
Lucia : o ivot dal... sp na zoznam blogov
zaloi blog
Ona a ja

2009-06-26 16:36:24  |  Ostatn  |  pretan: 985x | posla znmemu

Listy na stromoch menia svoju farbu do zlatista, na okraji sa skrcaj a ke zafka silnej vietor, poloia sa na jeho neviditen dlane, chvu sa hojdaj zo strany na stranu a nakoniec sa usadia na zem. Trva edivie ako tetce starho maliara a prestva rs. Rozochven kvety dvaj posledn zbohom letu...
Vade slastn ticho. Priam ma chyt strach stpi na ten prekrsne sfarben chodnek posiaty tmi krehkmi ozdobami stromov, ktor tu leia pod mojimi nohami a vytvraj aksi pomyseln cestiku hadiacu sa pomedzi stromy ako psmo umierajceho.
Krajc v diake sledujem nejasn obrysy aleje majesttnych topoov rozrajcich vysok nebo. Oami a v duchu zahka rtm ich jemn kontry do svojej pamti. Mc tak navdy zachyti tento obraz v akvriu mojich mylienok! Zaujmav je, e v samote prichdzaj na nvtevu iba ony...
Nikdy som si nemyslela, e obyajn, prost dha, ten l neba, doke vo svojej jednoduchosti tak zovrie srdce, ke je lovek sm.
Jemne, priam opatrne vykraujc uprostred hrdzovlasej prrody, s ctou k nej, kdesi do nekonena nevdatene povznajci bezstarostn pocit, ktor tak rada vychutnvala. Hovorievala, e mest by mali stava na dedine. Je tam lep vzduch. Dokzala tu prehovori cel hodiny a ja som vdy len povala, prikvla, ke bolo treba, dokonca vnimone sem-tam osi aj povedala, ale odkedy u nie je medzi nami, je zo ma skutone horko-ako dosta o i jedin slovo. Nu, odmalika ma viac uspokojovalo ticho, len pohady a mylienky vriace na spletitej kriovatke mojej mysle. Myslm, e skuton rozhovory medzi priatemi tvor ticho. Rta sa nie, o sa povie, ale to, o netreba hovori.
Ako diea som nikdy neplakala, a na ten de, ke sa nae cesty rozili, a potom u nikdy viac. Bola som mal, ale dos vek na to, aby som pochopila, o sa stalo. Zostala len doasn przdnota a spomienky.
Tokokrt som uvaovala nad relativitou tohto sveta a udalost v om prebiehajcich. Nie, nemem za jej smr! S odstupom tokch rokov sa mi to vak trochu paradoxne posudzuje stle aie. Ist je, e strata sestry vo mne evokovala mylienku, e sksenosti s brusom ducha, pilnkom sdnosti, ale aj nlevkou mdrosti a vodtkom naich mylienok a budcich inov. Boe, tum zasa zanam filozofova...
Je stran i v tieni pochybnost pre nevykonan skutky a nevypovedan slov, ale ako strom ti rs a rieka tiec, lovek sa nesmie vzda a ja sa nikdy nevzdvam!
Fascinuje ma ako doku tieto stromy nava mojim mylienkam rezonujcim navkol. Pochybujem, e to niekto in doke takmer nik ma nikdy nepoval a len mlo ud dnes zaujma, i mm o poveda. Nik z nich ma skutone nepozn.
Obdivujem Vs, stromy, pre Vau mlanlivos a schopnos pova, dokete asto poveda viac ako mnostvo jedincov z mojich radov. Vim si Vs za to, e tak vzpurne vzdorujete zemskej pralivosti a naahujete sa smerom k nebesm, akoby ste chceli unikn tomuto svetu. Fascinujete ma svojou vekosou, tvarom a nezniitenou krsou. U chpem katarzn pocity maliara, ke dokon svoj vekolep obraz odraz Vho majesttneho sveta.
Krsne je rozvirova prach ciest v objat prrody. Nentene vnma to, o si inak len sotva uvedomujeme: Mylienky. Nevdatene upokojujci vlastn dych. Telo. Ruky vetra vo vlasoch. Vzduch navkol. A pvab prrody. Napokon zostane u iba on a ja, v szvuku tnov vlastnej chdze. o krok, to vie uvonenie. o meter, neobmedzenejia sloboda. T blzkos a sasne tak diaka. Ctim sa ako ivoch na si, o ti lieta. Len nevie ako (aspo zatia). Verm, e prroda mi uke cestu, ako odlepi nohy mojej due od zeme a vzlietnu nahor, k vinm neobmedzenosti. Potom zostane u iba ona... a ja...
Prida na vybrali.sme.sk
Diskusia k tejto tme neobsahuje iaden prspevok. Pridajte prv prve Vy! A prve teraz...
Nick:
Heslo:
Zabudnut heslo | Registrcia
Lucia

zoznam rubrk

najnovie prspevky

alie prspevky