Piedestál bolesti
2009-06-26 16:31:17 | Moje básne | prečítané: 986x |
Piedestál bolesti...
Dôverne známy vrchol priepasti,
miesto, kde v tieni sa krčia zlomené krídla,
kde hladina prázdna miestami sa stále dvíha,
kde beznádej nahrádza okovy duše...
Miesto pre oči belasé od svitania,
pre hlasy, čo viac len mĺkvo čosi vravia,
nemé výčitky, trpké prežitky,
hľadanie istoty, cesty vymanenia sa z istej samoty...
Až kdesi v tej hĺbke cítiť pevnosť dna pod nohami,
len tu možno vstať z popola a nájsť svoju silu,
pochopiť hodnoty,
nájsť vedomie, že tu už netreba budovať zákopy...
Upokojujúca rovnosť nás všetkých na dne,
i keď nádej je naveky v nedohľadne,
skutočné pochopenie len u toho, koho duša taktiež chradne,
všetko, čo človeka bežne nenapadne...
Občasné východy slnka v mojich očiach
sa nesmelo smejú na úbočiach,
občas cítim silu prežiť ešte aspoň jeden deň,
občas vidím katarznú krásu, ktorá vyráža dych,
občas prosím nech už nemusím rátať kruté dni ako jedna posledných...
Aj také je zvykať si na precitanie do bolesti dní nekonečných...
|