100-ročná vojna
2009-06-26 16:27:32 | Moje básne | prečítané: 991x |
100-ročná vojna v mojej duši,
sú rany, čo sa nezahoja,
odpustila som, doplakala,
no viem, že tú bolesť vnútri nič už nezadusí...
Azda sú veci, čo sa museli stať,
prečo len život pýta zakaždým krutejšiu daň?
Nepýtam sa prečo nič nedáva zmysel,
pointa sa kamsi stratila,
zakaždým v niečom vidieť úmysel
nemá cenu ak nechceš stratiť hlavu zaživa...
Prosila som o pomoc Boha,
ale asi na mňa zabudol,
azda mu nestačí moja pokora,
či večný údel martýrov?
Zaplavil ma strach z večnej samoty,
z bolesti, čo konca nemá,
stráca sa nenávratne aj posledná viera...
|
