Pohoda socializmu a stres kapitalizmu!
2017-06-05 17:54:43 | O ivote | pretan: 1345x |
Existuj vskumy ktor dokazuj, e medzi zvyovanm prjmov a rastom prevania astia nevldne priama mera. e jednoducho jedno automaticky nevyplva z druhho. Vbec to teda nefunguje tak, e m budeme bohat, tm budeme astnej. Je tatisticky dokzan, e takto nieo je iba mtus. Mtus, vemi intenzvne podporovan sasnou konzumnou spolonosou.
Pravdivos tohto faktu potvrdzuj i sksenosti rznych cestovateov, ktor navtvili Afriku, alebo latinsk Ameriku, ie krajiny vemi chudobn. Chudoba, v akej tam udia ij je pre ns nepredstaviten, avak paradoxne, prve tam je mon stretn ud s neobyajnou radosou zo ivota. ud srdench, priateskch a veselch.
Alebo trebrs v socializme nebolo toko vec a tak dostatok, ba a prebytok vetkho, ako je tomu dnes, ale ilo sa v omnoho vej pohode. Neexistovala nezamestnanos. Kad musel pracova a v prci nevldol stres, ale pohodovejie tempo. A preto bola i celkov atmosfra plne in. Vzahy boli omnoho srdenejie a teplejie.
Je to mono zvltne, ale na zklade zmienench prkladov z Afriky a latinskej Ameriky, alebo z nho socializmu by sa mohlo zda, e ak m lovek menej je akoby viac lovekom, zatia o ak zane ma materilne viac, to hrejivo udsk sa z neho postupne vytrca.
Ale vrme sa sp k socializmu. Vetkm nm bude jasn, e v systme, v ktorom sa pracuje v pohode nemu by udia tak bohat, ako v systme, v ktorom vldne neustly tlak na zvyovanie pracovnch vkonov. A tak sa nakoniec stalo, e tu dnes mme kapitalizmus. Systm, poda predstv mnohch najdokonalej.
V sasnosti neexistuje nedostatkov tovar, ako za socializmu. Kto m peniaze, me ma absoltne vetko. Ni vak nie je celkom idelne a za dnen dostatok musme niem plati. Musme za plati stresom a nadmernm pracovnm zaaenm. Musme za plati strachom zo straty zamestnania, alebo strachom z neschopnosti splca hypotku.
Kapitalizmus je oproti socializmu, kedy mali vetci pribline rovnako, systmom takzvanch ikovnch. Tto sa mu sta milionrmi a miliardrmi, za o ale musme op zaplati my vetci rozmhajcou sa chamtivosou, bezohadnosou a neestnosou, ktor sa v kapitalistickej honbe za peniazmi mnoia vade okolo ns. Je potom len samozrejm, e to negatvne poznamenva medziudsk vzahy. Tie zanaj postrda teplo a srdenos, pretoe vetko je v podstate len o peniazoch. O tom, ma ich o najviac. Preto tie medziudsk vzahy oproti minulosti hodnotovo vrazne zdevalvovali a naalej devalvuj.
Na jednej strane je teda pohoda a menej hmotnch prostriedkov, ako trebrs v socializme. Na druhej strane je kapitalizmus, spojen s dostatkom vetkho a konzumn spsob ivota, avak za cenu straty pohody a prepadu kvality medziudskch vzahov.
Ale aby sme si dobre rozumeli, zmerom tohto textu nie je propagova optovn nvrat socializmu. Jeho zmerom je iba poukza na urit fakty a urit zkonitosti. A predovetkm na to, e v skutonosti lovek vbec nepotrebuje a tak vea, aby bol astn a il svoj ivot v pohode. e nm je v sasnosti vnten filozofia konzumnho spsobu ivota a zo vetkch strn sa ns snaia presvedi, e m viac toho budeme ma, tm budeme astnej a tm sa budeme ma lepie.
Je to vak lo! Je to smutn pokrivenie udskej civilizcie, zdegradovanej na rove prasiat, ktor sa ruj medzi sebou o najlepie miesta pri plnom vlove.
Jeden pohr sta a dva bud mlo! Tieto zdanlivo nelogick slov zo slvneho romnu srbskho spisovatea Milorada Pavia Chazarsk slovnk dokonale vystihuj vzah medzi kvalitou udskho ivota a mnostvom hmotnch statkov. Jeden pohr sta znamen, e lovek m urit zkladn materilne potreby a k svojmu plnohodnotnmu ivotu potrebuje, aby boli uspokojen.
Ak vak zane siaha po tom, o stoj nad hranicou tchto potrieb, ie v prenesenom slova zmysle po alom pohri, u mu to bude mlo. U sa toti dostane do kolotoa nadtandardnch potrieb, ktorch hranice sa stle zvyuj, pretoe chceme ma stle viac. Po druhom pohri teda nasleduje pohr tret, tvrt a stle je to u len mlo.
A to je tie prina, preo v sasnosti existuje urit elitn skupina ud, usilujca sa o absoltnu svetovldu. Maj u toti takmer vetko. U im chba iba nadvlda nad celm svetom, o je nevyhnutnm a logickm vyvrcholenm egoizmu, chamtivosti, konzumu a materializmu, ktormu podahla naa civilizcia.
Kad chce ma stle viac a preto sa dnes vade pracuje takmer do moru. Prijatm tejto filozofie sa vak stvame poslunmi ohnivkami reaze, ktor ns zotrouje a prostrednctvom ktorej sa mono oskoro staneme absoltne podriadenmi svetovej elite najbohatch.
Mali by sme si preto uvedomi, e jeden pohr naozaj sta, zatia o vetky ostatn bud vdy u len mlo. e prav astie nie je zvisl od mnostva toho, o mme, ale od uspokojenia sa s tm, koko toho naozaj potrebujeme. Kto je schopn si toto uvedomi, nemus sa utva v prci. Nemus sa sm sebou, alebo inmi da zapriahnu do blznivho kolotoa uspokojovania svojich potrieb, ktor nebud ma nikdy konca.
A pred kadm, kto sa nenech utva prcou a ned sa vohna do kolotoa egoizmu, bezohadnosti a chamtivosti, pred kadm takmto jedincom sa zrazu otvor priestor pre dobrosrdenos a udsk spolupatrinos. Priestor pre jednoduch nenronos ivota a pre skuton rados z tch najobyajnejch vec. Priestor pre rozvinutie inho, a sce duchovnho rozmeru bytia. Priestor na rieenie a vyrieenie takch zvanch otzok, ako je pochopenie zmyslu ivota. Priestor pre poznvanie zkonov univerza, v ktorom ijeme a ktorm podlieha nae bytie tu na zemi, ako i po odchode z nej.
Na vetko toto bude ma lovek as, ak sa doke uspokoji s jednm pohrom, to jest s tm, o naozaj a koko naozaj potrebuje. Alebo naopak podahne tlaku filozofie konzumnho spsobu ivota a potom u nebude ma asu takmer na ni. Potom sa u bude stle iba hna za uspokojovanm nikdy nekoniacich potrieb a svoje bytie na zemi preije ako an k s klapkami na oiach, slep voi vetkmu ostatnmu.
Kad z ns m slobodu, ale i zodpovednos v tom, ako so svojim ivotom nalo. Nikto samozrejme nechce tvrdi, e by sme nemali dobre a poctivo pracova, ale mali by sme si uvedomi, e lovek na zemi nie je pre prcu, ale prca je pre loveka. Mali by sme si uvedomi, e tu nie sme kvli peniazom, ale peniaze s tu pre ns. Mali by sme si uvedomi, e nemme sli materilnym veciam, ale materilne veci maj sli nm.
Vetko smieme vyuva a vetko mme vyuva. Niomu vak nesmieme podahn! Musme zosta nad vecou! Nad vecou, to znamen nad hmotnou, ie hmotnmi potrebami a pitkami. Nesm ns zotroi a nemme kvli nm otroi. Nad vecou, to jest nad hmotou, m sa dostvame do rovne ducha. Do rovne vych, vzneenejch a uachtilejch hodnt ducha, bez otroctva hmoty.
Lebo plodmi otroctva hmoty je bezohadnos, neestnos a podvod kvli peniazom, majetkom, zisku, slve, i moci, zatia o hodnotami ducha, nezotroenho hmotou je spravodlivos, estnos a dobro. A tie jednoduchos a prirodzenos! Jednoduchos, skromnos a prirodzenos ivota loveka znalho, koko toho z materilneho hadiska nevyhnutne potrebuje ku svojej existencii na zemi. loveka, ktor sa nezmyselne a zbytone nepacht za nadbytkom! Ktor nesiaha po stle alch a alch pohroch, a by napokon vo svojej nensytnosti chcel ovlda cel svet. loveka, ktor v takomto druhu blznivho, nezmyselnho a tupho pachtenia nepremrh cel svoj ivot.
http://kusvetlu.blog.cz/ vspoluprci s M.
|