|
|
Sandy: Dni v mojom živote. Jeden po druhom, tretí po štvrtom :) |
|
|
|
|
|
|
Mesto hriechu II /české pivo, divoky sex a kruty bolehlav/
2009-06-18 22:53:12 | story | prečítané: 1022x |
Dovalila som sa v piatok do Brna, ubytovala som sa a skočila späť do mesta za Zgelovaným. Dohodli sme sa, že dáme jedno veľké jedno malé. Ja som sa chcela vyspať, on mal ísť na nejakú rodinnú akciu a obaja sme mali od ôsmej prednášky. Lenže, ako to už býva, človek mieni, pivo mení...
Po treťom veľkom sme si objednali to prvé malé. Ja som bola celý deň na bezlepkových piškótach a, pre tých čo nevedia, hold, české pivo to má "říz". Po malom pive padli akékoľvek zábrany, dobré mravy a zodpovednosť. Direktívne som zahlásila že Zgelovaný môže ísť akurát tak objednať ďalšie pivo, dnes sa bude žiť. A veru že sa žilo. Žilo, pilo a sexovalo.
Pivá som prestala počítať, totiž vždy keď som ich už mala spočítané, prišla čašníčka a skôr ako som odpovedala na otázku "dáte si ješte jedno malý?" bolo ďalšie pivo predo mnou. No čo s ním, nenechám ho predsa skysnúť. Za boha netuším ako, dostali sme sa so Zgelovaným ku mne na izbu. Bohužiaľ, tuším ako, sme sa dostali do postele. Motal niečo s tým, že mu ide najbližší bus až o tri hodiny a ja som spravila len "pšššt, v pohode brouku, jsem sama na pokoji a je tam jedna volná postel". Zaliezla som do sprchy a keď som vyliezla v uteráku, videla som zgelovaného ako leží v mojej posteli. Vteperila som sa za ním so slovami "Broučku, tohle je moje postel, ale když už jsi tady, nedá mi toho nevyužít."
Garantujem Vám, že v tú noc sa tam nikto nevyspal. To čo sa na tej izbe odohralo bola bohapustá, neviazaná, hlučná, tvrdá ...ačka. Neostalo tam nič, o čo by ma neoprel, na čom by sme neboli vylezení alebo to nezdemolovali naše ruky nohy a boh vie čo ešte.
- "Ty jo, já jsem slyšel, že slověny jsou dračice ale tohle jsem teda fakt nečekal, asi se odstěhuju na Slovensko."
- "Ty nikam nelez ty hovado, slověny budou chodit sem. Začnu podnikat, otevřu si cestovku, budeš hlavní atrakce."
Pri tejto konverzácií som bola v ľahkom bezvedomí a ťažkom polospánku, môj drahý spolužiak sa zdvihol a išiel sa domov aspoň prezliecť. A ja som si konečne aspoň hodinku pospala.
Po prebudení som mala chuť vyliezť cez okno, nech ma nikto nevidí, bránilo mi v tom však otlčené koleno. Hlava ma bolela tak, že aj pád môjho vlasu na dlážku mi pripadal ako veľký tresk a trafiť sa do dverí mi ešte stále robilo značné problémy. Napatlala som na seba tonu make-upu a dotackala sa na prednášku.
Zgelovaný vyzeral, že sa v onú noc pobil s tigrom a ja som sa zmohla len na nechápavý úsmev. Obaja sme pozerali na pána prednášajúceho jak na zjavenie. Ujo rozprával niečo o tom, ako sme vďaka kultúre všetci strašne protiprírodný a ja som rozmýšľala nad tým, či myslí aj mňa. V tej chvíli som si pripadala ako najživelnejšie, nekultúrne, necivilizované individuum aké táto zem nosí. Hneď po zgelovanom samozrejme.
- "Ty mu rozumíš? - spýtala som sa asi po trištvrte hodine márnej snahy o porozumenie výkladu prof. PhDr. Ing. Josefa Šmajsa, CSc.
- "Né, ty volé, já vúbec nevím o čem ten chlap mluví, nevím jestli je to tou opicí nebo tím, že jsem si v noci vystříkal ají mozek, ale to co říká, mi fakt nedává smysl."
- "No a tak to je dobrý, už jsem se lekla, že to je tou jazykovou bariérou mezi náma. Víš my slověny to tady máme těžký...;-)"
- "Vy slověny to máte plně bezbariérový a s jazykem umíte jiný věci, bohužel, tohle už neuhraješ :-)"
A sakra... čo som to chcela? Aha, študovať a s nikým tu nič neriešiť. Tuším sa mi to nejak vymyká z rúk... Ešte že sme mali prednášky len v sobotu. Ďalšiu noc v Brne by som asi nezvládla... A keby som v tom čase tušila, že Brno nebude jediné mesto mojich školských známostí, asi by som sa na to rovno vykašľala, kým bol ešte čas...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sandy
Žena mnohých tvárí, kto nezažil, nepochopí...
Celý blog je prevažne o mne. A ak nie je písané o mne, je toho o mne dosť medzi riadkami...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
