|
|
Sandy: Dni v mojom živote. Jeden po druhom, tretí po štvrtom :) |
|
|
|
|
|
|
Mesto hriechu I. /alebo čo ma stretlo na výške/
2009-06-17 22:23:15 | story | prečítané: 1023x |
Nie je to tak dávno, čo som si povedala, že je najvyšší čas splniť si sen o vysokej škole. Po formalitách typu zápis prišli prvé prednášky. Nabehla som na moju alma mater a čakala čo bude. Vôbec sa mi nechcelo s niekym sa zoznamovať a nadväzovať nejaké veľké priateľstvá. Prišla som tam, odhodlaná k štúdiu a rozhodne som si to nechcela kaziť žiadnymi známosťami čo by ma odpútavali od štúdia. Tento postoj mi vydržal presne 20 minút.
Ponevierala som sa po tých obrovských priestoroch, s doskami, okuliarmi a kamennou tvárou. Zrazu sa za mnou čosi primotalo s klasickým "ahoj, taky první den?" - chlapec vyzeral ako klasický pepanský hrdina školsých lavíc. Začal niečo motať o papieroch ktoré som mala už dávno vybavené. Poslala som ho na študijné a neriešila ho. Hodil nešťastný xicht s tým, že netuší kde to je. Tak som si povedala, ok, budem dobrá a išla som s ním. Cestou sa snažil konverzovať a ja som mu odpovedala štýlom "ano, ne, nevím, hm, fajn". Potom prišla otázka odkial som a tváril sa veľmi zamyslene. Nevedel identifikovať môj zvláštny prízvuk. Ja som sa len usmiala a čakala čo z neho vypadne ďalej.
- "že ty si od někud u hranic, a možná ají ze slovenský strany..."
- "no, ani né, jsem z Bratislavy hochu. Jdeš na cígo?"
- "já nekouřím."
- "na to jsem se neptala. já jdu ven."
Nemal moc na výber tak išiel so mnou. A zrazu sme tam stáli asi dvanásti. Fajčenie možno zabíja, ale jednoznačne človek nezomrie sám... Takto nejak som spoznala partu milých ľudí, ďalej pod menami Indián, Zgelovaný, Martin, Petra, Tereza, Slon, Petr, Martina.
Prvý večer sme išli zapiť pivom. Vo dvojici. Ja a Indián. Ku mne na izbu. Lebo ma strašne bolel krk a on sa ponúkol, že s tým niečo spraví. Indián bol srandovný týpek. Trochu dieťa, trochu psycho, charizmatický a ukecaný. Skoro ako ja :D A masíroval skutočne dobre. Pomohlo krku, egu, duši... Veľmi pekný večer. Plný povestného pnutia ktoré sa dalo krájať. Ja som hrala mŕtveho chrobáka a on nevedel čo všetko smie. Páčila sa mi jeho úprimnosť. Bolo to detsky milé.
- "Musím ti neco říct. Víš já, já bych teď tady vúbec neměl být. Mám přítelkyni, jsme spolu už 6 let a já jí fakt miluji, ale nikdy jdem nepotkal holku jako ty. Nemúžu z tebe odtrhnout oči a teď už ani ruce ..."
Prerušil nás príchod spolubývajúcej. :D vďaka bohu. Pobrali sme sa teda na to pivo a ďalej viedli nebezpečnú debatu "coby kdyby"... Krásny večer. Rada na neho spomínam.
Na druhý deň sme si vymenili ešte pár roztúžených pohľadov a večer som chlapcovi prehovorila do duše. Išiel pekne domka a ja, so zvyškom partie, na pivo. S Martinom sme viedli politicko-ekonomické debaty a ja som v ňom našla tak skvelého oponenta, že celý zimný semester sa niesol v znamení pivných debát ja vs. Martin a ostatní sa váľali smiechom. Hlavne keď sa Martin rozohnil, celý očervenel a vyzeral že odpadne. Ja som ho nechala dohovriť, dala som dole mikinu, hodila vážny pohľad, poriadne sa nadýchla a spustila s ľahkou aroganciou a veľkým humorom to svoje. Vždy to skončilo jeho výhovorkou "jak se s ní mám hádat když používá ženské zbraně?" Zasmiali sme sa, spláchli to pivom a tešili sa na ďalší víkend.
Aj druhé prednášky mali pivný podmaz. So Zgelovaným sme sa dohodli, že prídem už v piatok, dáme nejaké to pivečko a tak, vyspím sa v Brne a ráno nemusím tak šialene skoro vstávať. Ha, že vyspím.... :D
to be continued ... |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
19.6.2009 / 10:18 |
| | |
|
|
18.6.2009 / 15:29 |
| | |
|
|
18.6.2009 / 15:20 |
| | |
|
|
18.6.2009 / 12:28 |
| | |
|
|
17.6.2009 / 22:47 |
| | |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sandy
Žena mnohých tvárí, kto nezažil, nepochopí...
Celý blog je prevažne o mne. A ak nie je písané o mne, je toho o mne dosť medzi riadkami...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
