Miera zrady!
2015-05-03 16:11:32 | O ivote | pretan: 1298x |
Vetci vieme, e na svete existuj udia estn i neestn. udia dobr i zl. Ale poloili ste si niekdy otzku v akom pomere? Koko je asi tch estnch v pomere k tm neestnm? A akm spsobom sa to vyvja? K lepiemu, alebo k horiemu?
Ukkovm prkladom spred 2000 rokov, hovoriacom o uritom modelovom pomere estnch ud voi neestnm je dvans uenkov Jeia Krista, spomedzi ktorch bol jeden zradca. To teda znamen, e pred 2000 rokmi bola miera zrady a neestnosti medzi obyvatestvom tejto zeme pribline v pomere dvans ku jedenej. Aplikovan do kadodennej reality to teda znamen, e v plne kadej oblasti udskej innosti, v kadej profesii, v kadom nboenskom alebo nenboenskom spoloenstve ud sa nachdza medzi dvanstimi z nich jeden neestn a nespravodliv.
Na prv pohad sa to mono nezd a tak vea, pretoe z toho vychdza, e tch estnch a dobrch je omnoho viac. Problm vak nastane, ak zaneme trochu pota a tieto sla znsobova. Tak teda naprklad medzi 12 000 umi bude u 1000 neestnch a nespravodlivch. Pri 120 000 uoch nm to vychdza na 10 000. Pri 1 200 000 to bude u 100 000 a pri dvanstich milinoch rovn milin. Milin zradcov, milin ud neestnch a nespravodlivch. To u teda predstavuje riadnu silu.
Ale pome ete alej a uvedomme si, e tento pomer dvans ku jednej bol aktulny pred 2000 rokmi, z oho logicky vyplva zvan otzka a sce, ako je tomu v sasnosti? Je to lepie, alebo k horie?
Ako si ako udstvo stojme? Krame morlne nahor, alebo nadol? Pri uvaovan nad touto otzkou si je vak treba uvedomi, e technick a vedeck pokrok je jedna vec a pokrok etick a morlny vec druh. A tieto dve veci nemono spolu miea.
Pozrime sa trebrs do politickej sfry, ktor uruje zsadnm spsobom celkov smerovanie spolonosti a sksme to objektvne posdi. Koko je v tejto oblasti Judov? Vldne tu pomer 12 ku 1, alebo 6 ku 1, alebo sn celkom in, priaznivej pomer? Odpove nech si d kad sm.
o nm vak z poznania vetkch uvedench svislost relne vyplva? Je to poznanie smutnej skutonosti, e v kadom kolektve, v kadej profesii, v kadom nboenstve a v kadom udskom spoloenstve sa neblahm spsobom odzrkaduje vyie zmienen pomer neestnosti, nespravodlivosti a zrady. A to teda znamen, e nikdy nememe pri posudzovan ud paualizova a zjednoduenm spsobom hdza vetkch do jednho vreca. Toto poznanie vzjomnho pomeru estnch voi neestnm ns toti m vies k opatrnosti a ku bdelmu zvaovaniu. K pozornmu skmaniu toho, o ku nm prichdza a k nespoliehaniu sa na to, e ak to prichdza z nejakej spoloensky preferovanej a uznvanej vrstvy, e v takomto prpade je to vdy a vetko v plnom poriadku. Znamen to teda, e naivn a slep dvera mus kadmu v dnenej dobe nevyhnutne prinies kodu.
Prost lovek trebrs slepo ver lekrom. plne kadmu z nich, hoci mnoh, na zklade vetkch vyie spomnanch skutonost nemusia ma s nami vbec tie najestnejie mysly. Mu by trebrs ovplyvnen rznymi dealermi, rznymi farmaceutickmi firmami, alebo mu ma vlastn, zitn mysly.
Slep viera v lekrov vo veobecnosti mus preto mnohch ud nevyhnutne pokodi, nakoko ia ani lekri nepredstavuj nijak vnimku v pomere estnch voi neestnm.
A tieto skutonosti sa vzahuj i na ud v rznych cirkvch a vierovyznaniach, hoci prve tam by sme to mono vbec neakali.
Je to smutn, ale ani tto sfra nie je iadnou vnimkou. Aj tu sa ia spomnan pomer uplatuje presne rovnakm spsobom, ako kdekovek inde. A prve preto bude mono dobr pozrie sa na tto oblas trochu bliie.
Ak teda medzi dvanstimi uenkmi Jeia Krista bol jeden z nich zradca, ned sa predpoklada, e by sa to po Jeiovej smrti nejako zmenilo a e by sa neestnos v radoch novovznikajceho kresanstva nevyskytovala presne v rovnakom pomere. Narastajcim potom prvch kresanov narastal zrove i poet nie celkom estnch ud v ich radoch. Ilo o ud, ktor mali svoje vlastn nzory na to, o je dobr, sprvne, uiton a mdre. ud, ktor mali svoje vlastn egoistick, zitn a mocensk ciele. ud, ktor dosahovali uritch vych prieok v novovznikajcej cirkevnej hierarchii a ktor sa kvli svojim cieom nerozpakovali zasahova i do samotnho vkladu Jeiovo uenia. A tak boli postupne vetky kresansk cirkvi bez vnimky infiltrovan zradou a neestnosou a z nich vychdzajcich tendenci krivi uenie Jeia Krista z hadiska vlastnch zujmov.
Tm samozrejme nem by povedan, e v cirkvch sa nenachdza vemi vea dobrch ud. Avak vo vyie zmienenom pomere sa v nich je i mnoho ud neestnch a to vetko vzjomne medzi sebou dokonale premiean.
Zostva preto na duchovnej bdelosti kadho z ns, i sa dokeme zorientova v tomto zmtku. A to nie len v cirkvch, v ich nukch, ale plne v kadej oblasti nho kadodennho ivota. V kadom povolan a v kadom udskom spoloenstve.
Barometrom v rozliovan sa nm m sta nae najvntornejie ctenie a zvaujce myslenie. V udskej schopnosti myslie sa toti skrva povinnos skma. Kad vak, kto svoju zkladn povinnos vetko bedlivo skma ignoruje, kad, kto skmavo nevyuva svoje ctenie a myslenie, kad takto lovek sa mus sta obeou neestnosti, pokrivenosti a zavdzania, skrvajceho sa vade a vo vetkom okolo ns.
Nemali by sme preto nikdy veri nieomu len preto, lebo to hovor nejak autorita. Trebrs farr, uite, prvnik, politik a podobne. Po bedlivom zven mme veri iba tomu a iba v to, s m sa meme plne vntorne stotoni.
Nae ctenie a zvaujce myslenie je teda jedin spsob, ako meme rozpozna to, o nie je v poriadku a nenecha sa zvies a oklama. Lebo on zrada a neestnos me ma akkovek tvr a akkovek formu a me sa za ou skrva akkovek autorita.
Preto plat: Bdelos! Bdelos! Bdelos!
A tto poiadavka bdelosti je aktulnou nie len vo vzahu k cirkm, k jej predstaviteom a nukm, ale i vo vzahu ku vetkm oblastiam kadodennho ivota. Nech u je to zdravotnctvo, podnikatesk sfra, politika a tak alej. Vade je to rovnak. Vade sa nachdza i mnoho takch, ktor sa spreneverili princpu veobecnho dobra a sleduj iba svoje vlastn ciele.
ia, takto dnes vyzer realita okolo ns a iba my samotn musme prostrednctvom svojej bdelosti dba o to, aby sme neutrpeli kodu, alebo aby sme na to doslova tragickm spsobom nedoplatili. i u fyzicky, hmotne, alebo duchovne.
http://kusvetlu.blog.cz/ vspoluprci s M.. |