Budhova cesta k Svetlu
2014-09-29 16:53:14 | O ivote | pretan: 1298x |
Existuj mnoh udia, ktor usiluj k Bohu, ale ke sa ich sptame, ako si tto cestu vlastne predstavuj, ako si vlastne predstavuj onoho Stvoritea, ku ktormu sa chc dosta, odpoveda na to presne nevedia. Nemaj celkom jasno, kadia presne vedie cesta k Nemu, na zklade oho vznik celkom oprvnen otzka, ako sa tam teda vbec chc dosta.
Stvoritea nikto nikdy nevidel a v jeho skutonej podstate ho lovek nebude mc nikdy spozna. Zo Stvoritea vak trysk Svetlo! Trysk iara Svetla, z ktorho vetko jestvujce povstalo. Ak teda chce niekto kra k Stvoriteovi, mus s smerom k Svetlu! Mus kra k Svetlu a usilova k Svetlu! To je jedin a prav cesta, ktor ho celkom urite privedie k Najvyiemu.
Budha bol lovek, ktor dosiahol udskej dokonalosti tm, e svojim istm a uachtilm ivotom a svojou vekou tbou po Svetle dokzal vo vntornom zahben nadviaza spojenie s rajom. S rou ducha, ktor je duchovnou domovinou kadho loveka.
Budha preil jas, blaenos a ndheru v tejto ri panujcu a pochopil, e dosta sa tam a smie takto nieo preva natrvalo je najvntornejou tbou a skutonm cieom bytia kadho loveka. A toto poznanie mu zmenilo ivot. Hovoril o om s inmi a snail sa im ukza cestu k svetlm k brnam raja. Tak vznikla jeho vzneen, osemdielna cesta k Svetlu.
Jej prvm stupom je prav viera. Vemi vysoko postavil Budha prv stupe svojej osemdielnej cesty, pretoe prav viera v jeho poat v skutonosti neznamen ani vieru islmsku, ani vieru kresansk, ani vieru budhistick i akkovek in. Prav viera znamen osobn zitok Svetla!
lovek, nech u je akhokovek vierovyznania, ktor vne usiluje k Stvoriteovi, ktor po om ti a chce sa ku nemu pribli me na zklade svojej silnej tby prei zitok Svetla. Me Svetlo vycti a vytui. Me ho uvidie svojim vntornm zrakom. Bva to nieo vekolep a vzneen, o rozochveje duu loveka. Takto preitie ako opsa slovami, avak lovek si na zklade neho jasne uvedom e to, v o doposia veril a o o sa usiloval naozaj jestvuje. Uvedom si, e u tomu never preto, lebo mu to niekto povedal, alebo o tom niekde tal ale preto, lebo to on sm preil.
A po tomto silnom preit nasleduje plne bezprostredne druh stupe osemdielnej cesty, ktorm je prav rozhodnutie. Rozhodnutie, sli vo svojom ivote od tejto chvle u len Svetlu! Sli u len hodnotm Svetla!
Tie samozrejme nie s vbec toton s hodnotami, ktor stavia do popredia hmotrsky a materialistick svet. lovek vak vo svojom zitku Svetla jasne pochop, e vbec nie je dleit ma, ale by. By dobrm, spravodlivm, estnm a uachtilm lovekom bez ohadu na to, ak je svet a o sa v om preferuje.
Tretm stupom osemdielnej cesty je prav slovo. Prav slovo, ie verblny prejav zodpovedajci hodnotm Svetla. Je to samozrejme plne nieo inho, ako tandardn slovn prejav pln vulgarizmov, dvojzmyslenost, ohovrania, przdnej bezobsanosti a bezduchho trania. Avak povinnosou loveka je hovori uachtilo a sprvne. Hovori pravdivm spsobom tak, e nae slov sa bud zhodova s naim vntornm ctenm. e mu bud plne zodpoveda. To znamen, e ak ctime, e mme poveda nie, mme poveda nie. A ak ctime, e mme poveda no, mme vyslovi no.
tvrtym stupom je prav in. Nie len teda iba nae slov, ale aj nae iny musia zodpoveda hodnotm Svetla. Nemme iba opravdivo a uachtilo hovori, ale aj opravdivo a uachtilo jedna. ia, mnohokrt sa stva, e udia doku sce hovori o dobre, uachtilosti, udskosti a spravodlivosti, ale oni sami tak neinia. Preto teda prav in.
Ak sa pozrieme sptne na vetky predchdzajce stupne Budhovej vzneenej osemdielnej cesty k Svetlu meme si vimn, e kad nasledujci stupe plne logicky a celkom prirodzene vychdza z toho predchdzajceho. A preto prav slovo a prav in alej celkom prirodzene stia v prav ivot, ktor je piatym stupom osemdielnej cesty.
Prav ivot! Prav ivot je ivot naplnen pravmi slovami a pravmi inmi, ktorm predchdza prav rozhodnutie.
o je vak v skutonosti ono rozhodnutie? Predsa mylienka! Predsa zchvev vntornho chcenia! A tak tu v logickom slede tak, ako to relnom ivote nasleduje mme mylienku, slovo a in. To znamen prav rozhodnutie, prav slovo a prav in a to vetko stiace do pravho ivota.
Najskr je tu teda citov, alebo mylienkov hnutie. To sa zhmotuje do slov a slov sa zase zhutuj do inov. No a sinom pravej, istej a uachtilej mylienky, pravho slova a pravho inu je prav ivot. Prav ivot, v ktorom je plne vetko podriaden hodnotm Svetla.
alm, iestym stupom je prav snaha. Snaha o to, aby lovek vo svojom doterajom sil neochabol. Aby v om neustle zotrvval. Aby sa mu nestalo, e vo svojom snaen poav a pomaly ho to strhne nazad.
Lebo lovek je slab. Je nchyln k pohodlnosti. Je mu vdy bliia ahia a pohodlnejia cesta, ako cesta vyadujca trval nmahu ducha. lovek by si mal by preto dobre vedom tejto svojej slabosti sklonu k pohodlnosti a mal by ju vedome prekonva svojou neutchajcou snahou po Svetle. Svojou pravou snahou, spovajcou v vo vytrvalom zachovvan vetkch piatich predchdzajcich stupov osemdielnej cesty k Svetlu.
Siedmym stupom je prav vaka. Ak toti lovek stoj sprvne v iestich predchdzajcich stupoch, zkonite kra oraz bliie k Svetlu. Jeho vntro sa rozjasuje. Stupuje sa jeho prevanie astia, radosti, mieru, naplnenia a blaenosti. Jeho dua prekypuje! A z onoho prlevu astia, ktor ho zaplavuje trysk plne automaticky prav vaka. Jasav vaka Tvorcovi za bytie naplnen astm. Z due, prekypujcej astm sa dvha jasav modlitba vaky k Stvoriteovi, ktor loveku toto vetko daroval a toto vetko umonil.
No a poslednm stupom je prav zahbenie. Prav zahbenie op celkom logicky vychdza zo vetkch predchdzajcich stupov, pretoe ako u bolo povedan, na zklade nich sa lovek pribliuje k Svetlu a toto jeho pribliovanie spsobuje, e prevanie jeho spojenia so Svetlom je oraz hlbie. To m za nsledok, e loveku sa otvra vntorn zrenie a on zana vntornm zrakom vnma vyie, svetl rovne bytia a mnoh vzneen bytosti, v nich ijce.
Stupe pravho zahbenia je stupom, prirodzene a plne samoinne nasledujcim ako nevyhnutn dsledok sprvneho stpania loveka po priekach Budhovej osemdielne cesty. Nie je to teda ni neprirodzenho, ani umelo vyvolanho. Je to iba tm najprirodzenejm vystupovanm celho jeho doterajieho snaenia. A tto nov duchovn realita Svetla oraz viacej prekrva realitu hmoty.
To vak m za nsledok alie stupovanie pravej viery v loveku o znamen, e koleso vzneenej osemdielnej cesty k k Svetlu sa nanovo rozta a vetko sa opakuje s oraz vou intenzitou odznova.
lovek let v strety k Svetlu! Let v strety nevslovnmu astiu a blaenosti, ktor nemono popsa udskmi slovami. Lebo vskutku, udsk oko nevidelo a ucho nepoulo, o pripravil Pn pre tch, ktor ho miluj a ktor preto kraj k jeho Svetlu.
A celkom na zver ete jedno dleit upozornenie, tkajce sa smeho stupa, ie pravho zahbenia. V svislosti s nm bolo spomenut, e loveku otvra monos vntornho zrenia. e prav zahbenie mus by plne prirodzen, bez akhokovek umelho napomhania a vynucovania. Mus to by len samovon a nim nevynten dsledok intenzvnej osobnej cesty loveka k Svetlu. To toti zaruuje vysok duchovn kvalitu dotynho, na zklade ktorej sa prostrednctvom zkona rovnorodosti me pri svojom vntornom zahben napoji jedine na vysok rovne Svetla. To ho zase iba povznesie bez toho, e by mu to ublilo.
Nesmierne nebezpeenstvo vak vznik vtedy, ak sa udia predasne a umelm spsobom ntia do vntornho zahbenia. Ak zahbenie nepostavia a na sam koniec svojej duchovnej cesty tak, ako to urobil Budha, ale na zaiatok. Nedostaton duchovn vka takto nevedome konajcich m za nsledok, e rovne, do ktorch sa pri svojom zahben napoja bud nzke, ba dokonca temn. Tak nadviau spojenie s temnom a zaaia svoju duu. A to je cesta do do temnoty, nie cesta k Svetlu.
Cesta k Svetlu vedie toti od stupa k stupu tak, ako to naznail Budha, priom prav zahbenie sa nachdza a na jej konci a dochdza k nemu samovone, prirodzene a celkom spontnne.
http://kusvetlu.blog.cz/ vspoluprci s M..
|