Dnes je štvrtok, 28. marec 2024
oslavuje Soňa - Poslať pohľadnicu
 
Pomoc Napíšte nám
Miro..: Keď sa dlho pozeráš do priepasti, aj priepasť sa pozerá do Teba... späť na zoznam blogov
založiť blog
Prečo ja tak veeeľmi milujem zimu..

2008-12-18 13:43:53  |  Všeobecne o ničom  |  prečítané: 990x | poslať známemu

Doma mám rovno z postele výhľad na les. Keď som sa dnes ráno po niekoľkých prehováraniach a tlačeniach budíka rozhodol otvoriť oči, naskytol sa mi krásny obrázok. Všetko bolo biele. To ma akosi nabilo energiou, rýchlo som vstal a pribehol k oknu, aby som sa mohol kochať tou nádherou všade naokolo, kam len oko dovidí... Už vtedy sa mi v hlave začali premieľať katastrofické scenáre typu čľapkanica, ale nejako som to statočne potláčal..

Avšak, len kým som vyšiel z domu. Prvý krok na ulicu ma presvedčil, že je to všetko okolo mňa naozaj krásne - no len pri pohľade z okna. Neviem si dosť dobre predstaviť prácu cestárov, ktorých rok čo rok, zimu čo zimu zaskočí prvý sneh (a ďalší a ďalší).. Vyrážal som z domu okolo pol desiatej, no napriek tomu ešte chodníky o čomsi ako posypový materiál, alebo nebodaj pluh, ani nechyrovali. Jediný spôsob, ako sa dostať až na zastávku, viedol teda po ceste, ktorá bola zjazdná len vďaka tomu, že už po nej prešlo niekoľko áut. Ďalšie milé prekvapenie ma čakalo na autobusovej zastávke - v živote by som nepovedal, že v Devínskej Novej Vsi môže bývať toľko ľudí. Po uzimených 10 minútach sa spoza zákruty vyvalil staručký rozheganý ikarus (ako inak) a všetkým prítomných sa na tvárach zjavil slastný úsmev. On potom väčšej časti veľmi rýchlo aj zmizol, keďže pochopili, že sa doň tak či tak nezmestia.
Nezmestil som sa ani ja, ale aspoň som sa presunul do búdky a nestál v čľapkanici vedľa. Už vtedy som obdivoval, ako krásne vyzerajú moje nohavice, cca 10 cm od zeme mokré. "Nevadí, nejako to prežijem!" - snažil som sa prehovárať aj svoje premočené uzimené nožičky.. Po pár minútach sa dovalil ďalší spoj, do ktorého som sa už aj vliezol. Pri pohľade na hodinky som sa upokojoval, že je všetko ešte relatívne v poriadku, mal som slušný časový predstih. Prvé obavy sa však objavili hneď po pár zákrutách, keď autobus zastavil v kopci, pretože pred nami nejaký deduško - zjavne na ojazdených letných gumách - na svojej 120-ke zablokoval cestu. Hlavou mi prebleslo moje ranné pozeranie z okna a obavy, ktoré som mal. No povedal som si, to bude fajn.
Deduško so svojou barborkou sa napokon za pomoci pár vodičov rozhodli odstaviť to na krajnici, takže sme mohli pokračovať v jazde. Hurááá! Prešli sme asi 200 metrov a znova zastavili. Museli sme totiž dosť natesno obchádzať havarovaný kamión. Potom šlo už všetko takmer ako po masle-arašidovom... Cesta, ktorá mi zvyčajne trvá do 20 minút, trvala dnes cca hodinu. Musel som vypustiť niečo zo svojich plánov, aby som postíhal tie ostatné a cestou poriadne premokol z každej strany.

Teraz sedím doma, s nohami v teple, dúfajúc, že sa mi po dnešnom výlete nevráti spred pár dní angína popíjam horúci čaj a z okna sa kochám, aké je to vonku krásne. Už ma nikto dnes von nedostane. Milujem zimu, zvlášť ak nie je suchá. Veď čo môže byť krajšie, ako 10 cm snehu...

PS: týmto by som chcel srdečne pozdraviť cestárov Bratislavy a popriať im všetko dobré. Keďže v sobotu odchádzam za rodinkou a blízkymi, prajem im, nech hneď v nedeľu nasneží aspoň pol metra tých bielych hovien a pravidelne sa to každým dňom tak do 3. januára navýši aspoň o 30 cm, nech majú čo robiť a sú v pohotovosti...
Pridať na vybrali.sme.sk
Diskusia k tejto téme neobsahuje žiaden príspevok. Pridajte prvý práve Vy! A práve teraz...
Nick:
Heslo:
Zabudnuté heslo | Registrácia
Miro..
Keď je človek úspešný, má nepriateľov. Alebo môže byť neúspešný a môže mať priateľov... Dilema nastáva v prípade, že človek nevie, čo je preň dôležitejšie..

zoznam rubrík

najnovšie príspevky

ďalšie príspevky