|
|
Nika Garbárová: O všetkom čo ma napadne, čo sa mi zapáči, znepokojí, znechutí, či poteší a rozosmeje :) |
|
|
|
|
|
|
Život v Týništi nad Orlicí
2008-05-05 21:20:01 | Čechy a všetko okolo :) | prečítané: 1014x |
Áno, je to tak. Posledné 3 mesiace žijem v malom mestečku, ktoré nesie názov Týniště nad Orlicí. Holt, mierny šok prísť zo štvrťmiliónového mesta s plne rozvinutou dopravou, xy križovatkami a miliónmi obchodov do maličkého, 5 000 mestečka s neviem či ani jedným semaforom a bez niečoho takého ako je hromadná doprava. Ak teda nerátam vlak, ktorým každé ráno, deň čo deň už 3 mesiace lietam do školy a späť a neskutočne repcem.
Tak nie, nerepcem až tak. Ale predsa, k stanici to mám 20 minút pešo, vlakom trvá cesta vyše pol hodiny a ešte aj v samotnom Hradci Králové, kam dochádzam kvôli škole, to trvá dobrých 10 minút, takže do školy vchádzam tak presne 7:55. A to si ani nechcem predstaviť čo by bolo, keby náhodou nejaký spoj vynechal. Predsa len je to nezvyk, pretože v KE som to mala k zastávke tak minútku šprintom, čo som, priznám sa, často praktizovala. A aj keď som náhodou ten autobus nestihla, chodilo ich ešte ďalších 5, tu ak nestihnem vlak, tak najbližší ide o pol hodinu.
Čo sa Týnišťa týka, je to pekné, udržiavané mestečko. Ľudia sa navzájom zdravia, sú k sebe milí. Na každej lavičke sedia buď mamičky s deťmi, alebo nejakí dôchodcovia a preberajú najnovšie klebetky. Veď ja ani neviem ako, skoro všetci, dokonca aj mladí, ktorých som spoznala v posledných dňoch, hneď vedia, že som Slovenka, vedia kam chodí môj brat do školy a ako sa volá. No, čo už, snáď to nejako prežijem :)
Okrem iného, sú to aj veľmi ochotní a nápomocní ľudia . Ak vám treba niekam zabehnúť a niečo vybaviť, či sa len opýtať, nie je problém, aby vám odtiaľ z inštitúcie, v ktorej sa práve nachádzate a ktorá od vás niečo vyžaduje, zavolali a povypytovali sa za vás. A to prosím pekne, bez prosenia. Nevídané, čo? Aj my sme prvých niekoľko týždňov z toho boli úplne paf, ale ako sa hovorí, na dobré sa rýchlo zvyká.
Sama konečne začínam spoznávať mladých ľudí z okolia, čomu sa úprimne teším. Je fajn mať internet, pretože si môžem pokecať s kamarátmi zo Slovenska, ale chýbal mi niekto, s kým by som mohla byť vonku poobede. Fakt je to tu krajšie. A keď k tomu ešte prirátam prichádzajúcu jar, všetko rozkvitnuté a všade sa nesúcu vôňu kvetov, je tu fakt nádherne.
A ako ma prijali do kolektívu? Úplne úžasne. Kolektív je spokojný, vtipný, proste zdravý. Je to môj prvý kolektív, kde sa mi páči a kde som spokojná, pretože tam nevidím žiadnu nevraživosť, pretvárku, ani nič tomu podobné. Taktiež učitelia sú milí, ústretoví a nápomocní. Fakt nie je na čo sa sťažovať. Teda, možno trochu. Na Šrobárke som mala prebrat 4 učebnice anglického jazyka, tu preberú 2, takže niečo zháňam. V niektorých veciach som dokonca trochu napred, ale teraz, keď sa o tom učím znova, cítim, že je to viac do hĺbky a aj keď možno trochu kľudnejšie, ide o to, aby sa to decká naučili a nie len pamätali tak mesiac, v lepších prípadoch dva a nakoniec úplne zabudli.
Keď to celé zhrniem, myslím, že presťahovanie sa bola dobrá voľba, čo sa týka finančnej i sociálnej situácie. Je síce pravda, že mi chýbajú niektorí moji kamaráti, ale veď, internet funguje :) A okrem iného, učím sa češtinu, ktorá mi občas príde ťažšia aj ako rodná slovenčina. Nikdy by som si nemyslela, že to raz poviem. Ale ako vraví moje české okolie, česky už hovorím celkom pekne. Tak aspoň niečo :) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nika Garbárová
Usmievavá, milá, občas drzá, neposedná a nechápajúca samú seba... :) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
