|
|
Nika Garbárová: O všetkom čo ma napadne, čo sa mi zapáči, znepokojí, znechutí, či poteší a rozosmeje :) |
|
|
|
|
|
|
Sťahovačka. A hneď medzištátna
2008-05-02 17:58:31 | Nezaradené | prečítané: 960x |
Poviete si, čo na tom? Sťahovačku už predsa v dneeeeeeeešnej dobe zažil každý. Ale málokto medzištátnu a z 3-izbového bytu do 2-izbového...
Všetko to začalo tým, že v Košiciach nebolo možné zohnať poriadnu prácu a aby tomu nebolo málo, mamku v marci 2007 prepustili. A príležitostné práce nie sú dobré riešenie pre štvorčlennú rodinu. Začali sa hľadať alternatívy. Niekedy koncom koncom apríla, začiatkom mája minulého roka boli naši na návšteve u známych. Známych, o ktorých vedeli, že hlava rodiny pracuje v Čechách.
Len čo prišli domov, sadli za počítač a začali všetko preberať, hľadať a podobne. Ja som zhodou okolností práve vtedy doma nebola a tak ma to poriadne zrazilo z nôh... Vraj, čo by som povedala na to, keby sme sa mali sťahovať. Prvá odpoveď bola, samozrejme, nie.
Potom ale hrozba utíchla, celé leto sa nič nedialo. Až potom, ku koncu. Otec si pobalil veci, zobral bicykel a odcestoval vlakom za známymi, ktorí sa už medzičasom stihli presťahovať celá rodina, vrátane starých rodičov a sesterníc. Prácu zohnal hneď na druhý deň v jednej fabrike na výrobu automobilových súčiatek, v Kostelci nad Orlicí. Pre domov dobrá správa, pre mňa len spolovice...
Za celý ten polrok bol doma dvakrát, no pravidelne sme boli v kontakte na Skype a icq. Začal sa hľadať nejaký dom v okolí Kostelca a náš byt si na starosť zobrala realitka. Každú chvíľu boli u nás nejakí nádejní kupci, no byt sa predal až v januári. Ale hlavne, že sa predal. Taktiež sme boli svedkami rastu nehnuteľností. Veď, čo Vám budem hovoriť, každý to predsa vie a vidí vo svojom okolí...
A tak sa to začalo. Už mesiac pred sťahovaním sme začali baliť menej potrebné veci, kadejaké vázičky a poháriky a všetky tie hlúposti, čo človek doma má, bez toho aby ich využil a akurát na nich sadá prach... Týždeň pred sťahovaním začínal byť kritický. Ja sama som nevedela, že mám toľko vecí na balenie. Ale najhoršie boli posledné 2 dni, teda obaľovanie nábytku fóliami, aby sa nedoškriabal (vrelo odporúčam, fakt prežil :) )
V deň sťahovačky som si ešte zaskočila do školy, poslednýkrát sa rozlúčiť aj s profesormi, aj so všetkými spolužiakmi. Je pravda, že keď som odchádzala, vybehli mi slzy, ale čo už, taký je život. A to som vtedy ani nevedela, že sa tam budem musieť vrátiť ešte raz, lebo mi niečo chýba na vysvedčku :P
Potom však už začala krutá realita. Síce sme začali okolo deviatej ráno, skončili sme až o pol štvrej poobede. A teraz ešte treba sadnúť do auta a prejsť takmer celou republikou až do Čiech do Jaroměřa, kde býva naša rodina a u ktorej sme mali ten deň, respektíve noc, prespať. Dorazili sme o pol druhej ráno, totálne zničení a stŕpnutí, pretože ešte na poslednú chvíľu sa našlo dosť veľa vecí, ktoré už nemohli nikam inam, len do auta.
Už len v skratke: nasledujúce dni sa niesli v duchu vybaľovania, hľadania vecí a prenášania nepotrebných do domu, kde teraz máme akýsi malý sklad. Inak musím povedať, že tento dočasný bytík je riešený fakt blbo, ale tým Vás zaťažovať nebudem.
Avšak, Týniště nad Orlicí, kde žijem už 3 mesiace, je krásne malé 5 000 mestečko, plné ochotných a milých ľudí. Len keby tak každý o všetkom nevedel :) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Nika Garbárová
Usmievavá, milá, občas drzá, neposedná a nechápajúca samú seba... :) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
