Zlodej kričí: Chyťte zlodeja!
2010-02-02 00:50:19 | Triezvy pohľad | prečítané: 1026x |
Uvažoval som, ako by sa dala nazvať naša súčasná doba, a nič lepšie mi, žiaľ, nenapadlo. Nerád sa vyjadrujem k politickej scnéne našej skvelej krajiny, srdcu alebo vlastne s prepáčením zadku Európy s názvom Slovensko.
Pár posledných káuz, ktoré sa začali čoraz viac pretriasať, mi však natoľko zodvihlo mandle z terajšej situácie, že som napísať musel.
Každému triezvo uvažujúcemu človeku tejto krajiny je úplne jasné, že každý (česť výnimkám, ak náhodou sú), kto sa dostane do politiky, snaží sa z toho profitovať a v prvom rade pomôcť sebe. Občania, ktorí mu svoje hlasy dali a zvolili ho k tomu, aby sa mali lepšie, sú až na druhom mieste. Nie je to pekné, ale je to žial krutá realita.
Či je niekto modrý, červený, alebo trebárs aj fialový, je to podľa mňa úplne jedno. Už tesne po vnziku Slovenskej republiky sa pár (niekoľko tuctov párov) ľudí dostalo k podnikom, ktoré kedysi patrili štátu, za neuveriteľné ceny. Keby som vedel, že sa nejaká fabrika s hodnotou niekoľko stoviek miliónov ponúka na predaj za symbolickú korunu, tiež by som zvažoval jej kúpu.
Tiež by som bol ochotný kúpiť štátny majetok od kamaráta za korunu, alebo prípadne po novom euro, a predať ju miliónkrát drahšie. Aj z tej polovice, ktorú by som si nechal, by som bol zahojený do smrti. Ale žiaľ, tu sú už miesta obsadené, čo už...
My, pracujúca trieda, zarábame svojimi rukami alebo hlavami peniaze, ktoré si nami zvolení ľudia rozdeľujú, akoby boli ich vlastné. A najkrajšie na tom je, že im za to ešte aj tlieskame. Ak si spomeniete na akékoľvek voľby, ktoré sa u nás od roku 1993 konali, vždy sa volilo medzi zlom alebo menším zlom. V politike niet takých, ktorým by šlo o občanov.
Prázdne sľuby, ktorými nás opíjajú, im píšu študovaní ľudia, ktorí majú na základe rôznych prieskumov veľmi dobrý prehľad, čo chce človek počuť. Každý predsa chceme bezpečné ulice, žiadnu kriminalitu, možnosť dostať dobré vzdelanie pre seba či naše deti, možnosť športového či kultúrneho vyžitia. A aj preto žiadna z týchto vecí v akejkoľvek predvolebnej kampani nesmie chýbať. Stačí len správne poukladať slovo vedľa slova a človek je omámený...
Každá vláda urobila nejaký prešľap, aj viac, ako len jeden. Každá nás občanov o niečo obrala, ale medzi všetkými si spomínam na jednu, pri ktorej som mal naozaj pocit, že túto krajinu aj niekam posunula. Ako som dnes čítal jeden názor: Voľba nie je medzi skorumpovanými lumpmi a čestnými politikmi. Voľba je, buď skorumpovaní lumpi, ktorí niečo vedia a majú predstavu o krajine, verzus skorumpovaní lumpi, ktorí nič nevedia a nemajú predstavu" Peter Schutz (Sme). A s týmto plne súhlasím.
Ak niekto na nástenku vyvesí tender v hodnote 1.166.666 €, niečo zrejme nebude v poriadku. Keď sa predajú emisné kvóty garážovej firme za 66.666.666 €, pričom hodnotu majú takmer trojnásobnú, a firma krátko potom zanikne, niečo nie je v poriadku. Na výber dodávateľa mýtneho systému bolo vyčlenených 222.133.333 €, pričom systém má vážne nedostatky a navyše mohol stáť oveľa menej peňazí a pritom u firmy, ktorá sa ním zaoberá v celej Európskej únii. Keď vymeníme fungujúce záchranky za nefunkčné, a navyše nás to stojí 23.333.333 €, začínajú sa vynárať otázky, prečo je to tak. Naša vláda, resp. niektorí jej predstavitelia, manipulujú so štátnymi peniazmi v sumách, ktoré si bežní smrteľníci nedokážu ani len predstaviť. A robia to tak, akoby boli ich vlastné, poctivo zarobené, a navyše, akoby ich čerpali z mešca, ktorý sa po zatrasení znova naplní. Ale štátna pokladnica žiaľ takto nefunguje. No a keď je už o týchto škandáloch veľa rečí, vytiahne sa iný, ktorý ostatné zametie pod koberec. Zlodej zodvihne prst a kričí: chyťte zlodeja! Veď Slováci majú, zdá sa, krátku pamäť. A keď už neexistujú plody predchádzajúcich vládnucich, ktoré možno žať, radšej netreba robiť nič. Veď kto nič nerobí, nič nepokazí.
Arogancia nepozná hraníc. Miesto toho, aby sa 150 ľudí, ktorých platíme mesačne veľmi zaujímavými čiastkami svojou prácou, venovalo dôležitým otázkam, zákonom, ktoré majú hlavu a pätu, buď na zasadnutia nechodia, alebo sa na nich urážajú a posmievajú jeden druhému. V dôležitých otázkach je každý ticho, pretože ten vie niečo na tamtoho, on má zasa v rukách špinu na ďalšieho, no a tento zasa vie, že ten a onen má za ušami za to a to.. A takto to ide dokolečka. Každý každému kryje chrbát a verejnosť sa dozvie o zlomku tej špinavosti, čo sa vlastne všade vôkol deje, iba zlomok.
Neobhajujem žiadnu politickú stranu, osobu, či ktorúkoľvek vládu. Len si myslím, že by sme sa mali pobrať k volebným urnám a pri vypĺňaní hlasovacieho lístka si položiť otázku. Počas ktorej vlády mi bolo najlepšie? Kedy som sa cítil najbezpečnejšie? Kedy kredit našej krajiny stúpal v očiach zahraničia? Ja si túto otázku položím, a už teraz viem, ktorú možnosť zakrúžkujem. Aj keď možno nič nezmením, ale aspoň budem vedieť, že môžem hundrať, nadávať, ... Aspoň sa pokúsim o zmenu, budem mať nárok súdiť. A tí, ktorí voliť nepôjdu z akýchkoľvek nezávažných dôvodov, toto právo neskôr sa vyjadrovať, podľa mňa absolútne strácajú.
Verím v svetlé zajtrajšky a verím, že si konečne otvoríme oči. |
